Rafting

Adrenalínová expedícia Slovinsko

V stredu, 16.7.2008 sme sa stretli na firme. Laco, Jožko Machyniak, jeho priateľka Kvetka, Pavol Forgáč, Miška, Peťo a ja sme čakali na príchod auta. Vodič nevedel nájsť miesto stretnutia, Jožko a ja sme šli pre neho. Po jeho príchode sme naložili batožinu do auta, rozlúčili sa s Attilom, za volant si sadol Laco a vyrazili sme. Cesta nám rýchlo ubiehala, vládla dobrá nálada. V Bratislave sa k nám pridal Rasťo. Na hranici, ktoré sme prešli bez problémov sa vodiči vymenili. Počas prejazdu Rakúskom a Talianskom sme sledovali okolitú prírodu, mestá ktorými sme prechádzali. Po príchode do Slovinska už bola tma. Niektorí sme pospali. Zastavili nás policajti, ale bez problémov sme pokračovali v ceste. Do tábora už nebolo ďaleko. Po príchode o 20:00 sme sa rozdelili do stanov, vybalili spacáky a unavení z cesty sme rýchlo pospali.
Vo štvrtok ráno 17.7.2008 bol budíček. Vyšli sme zo stanov a objavila sa pred nami krásna príroda, skalnaté hory, ktoré sme pri nočnom príchode nevideli. O 08:00 sa podávali raňajky: praženica, chlieb, zelenina. Podľa chuti aj vločky, čaj, káva. Po raňajkách nám rozdelili neoprény, vesty a prilby. Oboznámili nás s programom dňa, rozdelili sme sa do skupín a pridelili nám inštruktorov. Rieka Soča bola plná skál, dravá s teplotou 4 0C. Inštruktori nám vysvetlili ako pádlovať, ako sa správať pri narazení na skalu. Nastúpili sme do člnov a adrenalínová plavba sa začala. Pri rieke boli skaly, z ktorých sme si mohli zaskákať. Z tých menších sme to skúsili všetci. Plavili sme sa ďalej, kochali sa krásnou prírodou. Narazili sme na skalu a vymrštilo nás do vody. Stratili sme jedno pádlo. Podarilo sa nám dostať späť do člna. Keď sme sa doplavili do cieľa, vyniesli sme z vody čln, dievčatá niesli pádla. Prezliekli sme sa do suchých šiat, autom sme sa premiestnili do tábora. Neoprény sme zavesili na vysušenie a šli sme na pizzu. O 18:00 bola v tábore večera. Večer bol dosť chladný, chvíľu sme sa ešte rozprávali a hodnotili zážitky z prežitého dňa. Keď nás začala premáhať únava, pobrali sme sa do stanov.
18.7.2008 – piatok po budíčku o 07:00 sme si nachystali na raňajky: párky, chlieb, čaj, kávu. Boli nám pridané neoprénové vršky a autom sme prešli na určené miesto. Na programe dňa bol kaňoning. Kráčali a liezli sme na vysoký, skalnatý kopec. Obliekli sme si neoprény, pozapínali popruhy a vydali sa dolu prúdom po vode cez šmýkačky, ktoré vyhladila voda. Z vyšších skál sme zlaňovali, z menších skákali. Na vrchole 45 m vysokej skaly nás inštruktor pripevnil na lano a jedného po druhom spúšťal dole. Bol to skutočne adrenalínový zážitok. Po jeho absolvovaní sme sa prezliekli, v kempe vyvesili neoprény. Laco nám povedal, že nás vezme k „termálnemu“ prameňu. Ale voda bola „teplá“ len 4 0C. V ľadovej vode si zaplávali Laco a Paľo. Cestou do kempu sme sa zastavili na gyros, hoci nás v tábore čakala ešte večera. Ale po celodennom výkone sme boli všetci hladní. Po večeri sme si dali pivo a kofolu. Debatovali sme o prežitom dni a zážitkoch. Keďže sme ráno skoro vstávali pobrali sme sa spať.
19.7.2008 – sobota nás čakal rafting na prudkej rozbúrenej vode s väčšími skalami. Hneď po raňajkách sme sa autom dopravili na začiatok splavu. Dofúkali sme člny a spustili na vodu. Boli situácie, keď sme mysleli, že ani neprejdeme. Ale vďaka skúsenému inštruktorovi sa nám to podarilo. Po prúde pri zastávkach sme skákali zo skaly 10m vysokej. Laco, Paľo, Rasťo a ja sme zoskočili 2krát. Dopravili sme sa k drsnému mostu s výškou 15m. Skočiť z tejto výšky odvahu nabrali Paľo, Rasťo a ja. Laco skočil bez váhania. Po nasledujúcej plavbe sme sa dostali pod Napoleonov most 20m vysoký. Po absolvovaní plavby sme sa šli pozrieť na most z hora. Z tohto pohľadu sa výška zdala ešte väčšia. Pri odchode do kempu Laco a Rasťo oľutovali, že z mosta neskočili do vody. Mali ten pocit, že práve to bol ten správny deň na skok, ktorý sa možno už nezopakuje. Zastavili sme sa v pevnosti z II. sv. vojny, ktorá mala zabrániť nepriateľovi dostať sa do Slovinska, pretože hory okolo sú bohaté na meď . Keďže už bol večer, nasledoval príchod do kempu a večera. Sedeli sme v individuálnom típí-čku, spievali sa piesne, hrala country hudba. Bolo to príjemné rozlúčkové posedenie.
20.7.2008 – nedeľa – na programe bol kaňoning. Jeho náplňou bolo šmýkanie dolu prúdom a skákanie zo skál. Všetkým sa páčila 12m vysoká šmýkačka. Program dňa bol trochu kratší, pretože sme sa potrebovali pobaliť na cestu domov. Po večeri sme naložili batohy, rozlúčili sa a vyrazili sme. Cesta bola dlhá, nikomu nebolo veľmi do reči. Väčšina z nás pospávala. V Bratislave sme sa rozlúčili s Rasťom a vymenil sa vodiči. Aj napriek prekrásnym adrenalínovým zážitkom, ktoré sme niektorí zažili prvý krát, sme sa tešili domov. Na krásne prežité dni v prekrásnej prírode budeme dlho spomínať v nádeji, že sa ešte niekedy zopakujú.

Autor: Jozef Kacián