Vysoké Tatry – výstup na Rysy (2499 mnm)

Bolo by sa kuknúť aj do Tatier, tam som ešte nikdy nebol, myslím na túre. Štartoval som na Štrbskom plese po červenej značke, všade hmla, nič nevidno, sklamanie, ale aspoň nebola horúčava. Zhruba hodinová prechádzka po Popradské pleso, kde sa začína modrá značka  a tu hľa položená v krosne plynová bomba, ktorá čaká na niekoho čo ju vytrepe na chatu pod rysmi – cena útechy je čaj. Prečo nie, aj tak som to plánoval vyskúšať na trangoške smerom na štefánikovu chatu. No naložil som si to na chrbát a taký vystretý som nebol ešte v živote. Je na tom rovná doska a dvakrát preložená karimatka, popruhy zo starej požiarnickej hadice. Nieslo sa to celkom dobre, ale predsa to asi bolo robené na nejakého užšieho chlapa, pretože popruhy som mal na bicepsoch. Šiel som šiel, modrá značka sa skončila po nejakých 40 minútach, všetko v poriadku, šlo sa ľahko. Zrazu tabuľka: chata pod rysmi 2 hodiny, toto zvládnem, to akože som si už vsugeroval do hlavy a tam som prepol ten gombík, ktorý vypína diablika na ľavom pleci ktorý večne vyrýval, aby som to položil a tak. Hrdosť a hanba z neúspechu by zlomila moje egocentrické ja, keby som to nevyniesol. Krásna príroda kosodrevina, kamenný chodník a kde tu mostík pretína vysokohorský potok, očami som sa napil prvýkrát aj druhý, ale potom to prišlo: položil som náklad a aj cez myšlienku koľko ludí do toho potôčika napľulo som sa musel napiť. Vyčerpanie a diablik z ľavého pleca večne púšťal hubu na špacír a prehovoril ma, aby som ten náklad nechal tak tu v strede chodníka, veď ho niekto predsa hore vytrepe a čo sa budem trápiť – som ho poslúchol. Nechal som ho pod žabými plesami možno 100 výškových metrov. Keby som vedel, že kde som a čo ma čaká, tak ho dám aspoň pod reťaze. Bol som tam prvýkrát a nevedel som si zadeliť sily. Krásna príroda, skaly, jazerá, zo skál stekala voda a tie farby – no mal som dosť, aj keď prevažne hmla skrývala veľkú časť okolitej prírody. Po reťaziach je to len kúsok a privíta Vás tabuľa slobodného kráľovstva rysy. Lavínou zničená chata (2250 mnm ) ale v prevádzke a kurva veľa návštevníkov. Zložil som si tu veci a vybehol som do sedla (2339 mnm ), stade už len na skok po myslenom chodníku vyšlapanom ako diaľnica som sa vyštveral až na vrchol (2449 mnm). Sranda, vyšiel som hore a tam z jednej strany Slovensko a z druhej Poľsko, a to všetko na jednom betónovom pätníku vsunutého do skaly, ktorý označoval hranicu. No a potom to prišlo, zafúkalo a vyjasnilo sa. Bez slov asi tridsať foťákov začalo fotiť všetko naokolo, pripadalo mi to niečo podobné ako scenéria z  prírodopisného filmu, keď na skale v mori oddychuje početná kolónia tuleňov a ešte aj naraz prehovoria jeeej. Neviem čo ma pobavilo skôr, no na výhľad z hora iste nezabudnem. Hmm, moju plynovú bombu vytrepal a slávu zožal Honza od Trutnova, ktorému som po príchode na chatu povedal, kde som to položil a on to vyniesol, kým som sa trepal na štít, nevadí. Okrem čaju, čo dostal, som mu jeden zobral aj ja. Inak čaj bol peckový, za 1euro pol litra poctivého čaju sladkého s citrónom, bylinkovým lýznutím a haluškami ako od maminky – za 4 eurá takto vysoko nemá chybu. Vzostup trval asi tri hodiny, no dokopy túra 10 hodín. Odporúčam každému.