Výstup na Klenovský Vepor 1338 m.n.m.

Cieľ je jasný – Klenovský Vepor 1338m.n.m. Ráno som vyzdvihol Paľa Garaja z pred policajnej stanice, ktorý mi s úsmevom otvoril dvere na aute a vraví: “Neboj sa, zato že sa bavím s policajtmi som normálny”. Išli sme za Lacom Házikom do RS. Laci trochu meškal asi bojoval s ponožkami alebo čo:  Do poslednej chvíle sme nevedeli po ktorej značke vybehneme na Vepor. Ani jeden z nás tam ešte nebol, takže sme sa nakoniec ako inak rozhodli pre najťažšiu trasu.
Prišli sme na Zbojskú a vyrazili sme okolo 10:30 – čo bolo trochu pozde vzhľadom na to že nás čakalo 8 hodín podľa značky. Na protiľahlý kopec sme vybehli ľahko a Paľo dával jednu príhodu za druhou. Vysmiaty sme prišli po lúke až k lesu. Po pár metroch sme narazili na medvediu stopu. Bolo to medvedie mláďa. Škoda bola, že sme ho nestretli. Smerovali sme ku Gazdovskému dvoru. Podľa mňa jedna z najlepších kolíb akú som kedy videl. Varia tam vynikajúce tradičné jedlá a personál je veľmi priateľský. Bohužiaľ pred výstupom, ktorý nás čakal sme si museli nechať zájsť chuť a sústrediť sa na šľapanie, nie na jedenie. Od gazdovského dvora ide prvé väčšie stúpanie takže sa konečne trochu zapotíme. Vyšli sme na okraj kotliny, z ktorej bol veľmi dobrý výhľad na Vepor a v diaľke bolo vidieť aj Tatry.
Prešlo pár minút a prišli sme k chatke so studničkou, kde sme sa osviežili a dali sme si menšiu pauzu pri neďalekej značke. Boli sme niekde v polovici cesty nahor, ale ešte stále nás čakali dobré dve hodinky cesty. Od značky pri chate sa ide cez rúbanisko až ku Klenovským blatám. Fakt zaujímavé miesto – niečo ako rašelinisko.
Odtiaľ sme rýchlo zbehli lesom pod Vepor – značka ukazovala 40 min hore a bolo jasné, že miestami to bude strmé. Výstup na Vepor samotný je plný vyhliadok. Fakt stojí za to prejsť tú dlhšiu trasu, pretože samotný vrchol vám vyrazí dych. Zaujímavé stúpanie, serpentíny, skaly, korene stromov okná z výhľadom na Klenovec a zo samotného vrcholu je vidieť Západné Tatry, Čierny Balog a Nízke Tatry a tiež Klenovskú priehradu. Zážitok fakt silný podľa môjho názoru. Ako sme sa tak kochali panorámou, všimli sme si ako sa na nás valí obrovské mračno. Laco sa zadíval na to mračno – chvíľu bol ticho a potom povedal: “Nemá význam ponáhľať sa dole – tak či tak zmokneme” tak aj bolo. Zbehli sme ešte kus po hrebeni k vrcholovej knihe – Paľo nás zapísal a ako sme sa otočili začalo pršať.
Našťastie po pol hodinke dážď ustal a my sme pomaličky došli dole na Gazdovský dvor. Paľovi nevydržalo koleno, ale ako správny chlap zaťal zuby a cez bolesť zišiel až ku Gazdovskému dvoru. Tam sme sa pôvodne nechceli zdržiavať, ale keď nám ponúkli kapustnicu za 1€ to sa nedalo odmietnuť. Trochu sme posedeli a zbehli sme na Zbojnícky dvor – ja a Laco doslova – posledných 500m sme si zabehli. Svaly som mal také prekrvené, že som skoro ani nepotreboval dýchať – bežal som ľahko ako nejaké zviera. Na zbojníckom dvore sme sa riadne dorazili jedlom Laco liter a pol žinčice a halušky baranina všetko ako má byť – kopec srandy posedenie s majiteľom – nejaké historky, pár noviniek. Z koliby sme odchádzali okolo 21:30. Cestou do RS som zaspal. Nedeľa mi prešla tak rýchlo že sa mi to zdalo ako pár hodín. Mali sme s chlapmi takú debatu o tom, ako sa niekto dokáže nudiť a presedieť hodiny doma na zadku a uzavreli sme to tak, že sa to moc chápať nedá. Naša nedeľa vyzerala tak, že sme zdolali Vepor, videli sme zase niečo nové a celkovo sme si zas raz dokázali že kondícia rastie.

Autor: Juraj Ľupták