Výstup na Kráľovu hoľu 4.apríla Veľkonočná nedeľa

Dneska má byť teplo, kukol som to aj na SHMU.sk. Mal by som isť niekde, kde som alebo nebol, alebo dávno nebol ale nech to za to stojí. Ďuro Ľupták čaká,  že asi pôjdeme na Muránsky hrad, ale to je len taký „light“. Tam sa mi nechce. Aspoň nie dnes , je tam síce krásne, ale dnes nie , dnes mám chtíč na niečo dlhšie, ale len jednodňové. Rozhodnutie bolo pevné, Kráľova hoľa z Telgártu. Ďuro tam ešte nebol, takže ideme. Ešte sme len vybočili od Červenej skaly a videl som hoľu v oblakoch, no čo už, hádam sa kvôli tomu nevrátime. V Telgárte sme sa prezul,i obliekli natiahli návleky a ideme. Krásny slnečný deň. Oblečený na ľahko, bez vaku len, iso nápoj v ľadvinke a snickers čokoládka. Teplučko, teplo, horúčava a som znova mokrý až po ponožky. Ešte že mám len tričko a tenkú bundu. Tretina je za nami a zrazu sa objavuje na chodníku sneh , hmm konečne chládok, slnko je pod obláčikmi a sneh príjemne chladí , tipujem do 10stupňov, ide sa dobre. Sranda, z leta si to pamätám také schodovité, všade skaly a zrazu je to naviate snehom a len taká rovinka, áno stúpajúca, ale ide sa po tom príjemne. Nejako hlbšie prepadnutá stopa vedľa vychodeného a tu ďalšia a tam znova ďalšia no musím si dávať pozor ak sa prepadn em bude to bolieť. Ďalšia tretina je za nami, no tu už stretávame turistov vracajúcich sa z vrcholu. Príjemný starší ľudia asi šesťdesiatnici zo slovami ak idete hore tak sa tam čerti ženia. Majú môj obdiv a športového ducha. No poviem Vám, ochladilo sa, no a keďže tu už nie sú stromy a ani kosodrevina, začína byť vietor riadne, ale riadne silný. Konečne vrchol. Síce v oblakoch ale oplatilo sa.Necítim si ľavú stranu tela a tváre. Mám dojem že mi bunda primrzla k mokrému tričku a to zas k telu . Zábery ako z expedícii niekde v Himalájach, pecka , veľká pecka.  Zas som si niečo dokázal . Pri značke som si v tom všetkom dal dole bundu a len tak v tričku som Vám chcel ukázať silu vetra. Za pár sekúnd som bol červený ako rak. Obliecť bundu naspäť a pustiť sa naspäť dole, keďže výhľad žiadny a vietor s  mrazom riadny.Na oddych som ani nemyslel. Rýchlo dole do teplejšej oblasti. Samozrejme zamrznutý sneh vyzerá inak smerom hore a inak smerom dole, slovom zábava, ani nohy nevedeli ako sa volajú . Tak som bol unavený že ani moje brzdy nefungovali a oddýchnuť si niekde v snehu tiež nie je boh vie čo. Tak som si to namieril až do Telgártu a tam si oddýchol . Celá túra trvala asi päť a pol hodiny Odporúčam každému. Nie je to tak náročné a viem z leta, že je tam veľmi pekný výhľad.
Autor: Ladislav Házik