Niečo z histórie rytierov

Rytierske rády, ktoré vznikli počas križiackych výprav:

Johaniti – pomenovali ich podľa rádovej nemocnice sv. Jána Krstiteľa v Jeruzaleme. Najprv sa venovali starostlivosti o chorých pútnikov, neskoršie prebrali aj vojenské úlohy. Od r. 1291 sídlili na Cypre, Rodose a neskoršie na Malte, podľa čoho dostali nové pomenovanie Maltézski rytieri.
Templári – meno dostali od ich sídla v Jeruzaleme na mieste bývalého Šalamúnovho chrámu (templu). Hlavným poslaním rádu bola ochrana pútnikov a posvätných miest. Pápež Klement V. ich rád na koncile vo Viedni r. 1311 zrušil a mnohí členovia rádu spolu s veľmajstrom boli po vymyslených obvineniach odsúdení na smrť.
Rád nemeckých rytierov – vznikol z bratstva ošetrovateľov chorých a ranených pútnikov nemeckej národnosti. Neskoršie rytieri prešli do Pruska, kde budovali opevnené mestá a hrady a zavádzali prísny vojenský poriadok. Súčasne osídľovali územia nemeckými kolonistami a šírili kresťanstvo v pobaltských krajoch.
Koniec výprav

V roku 1289 padla križiacka pevnosť Tripolis a v máji 1291 Mameluci (Egypt) dobyli aj Akkon, poslednú kresťanskú baštu v Palestíne. Palestínu potom križiaci vydali bez boja. Preto aj rok 1291 považujeme za koniec križiackych výprav do prednej Ázie.

Z kresťanských štátov vzniknutých v rámci križiackych výprav sa udržalo len Malé Arménsko (v pol 12. stor. dobyté Byzantskou ríšou kvôli pozemnému spojeniu s križiackymi územiami; 1198 cirkevná únia s Jeruzalemským kráľovstvom; 1375 dobyté Egyptom) a Cyperské kráľovstvo (pozri hore Tretia výprava; už okolo 1250 nový vedúci križiacky štát; od roku 1269-1291 k nemu patrilo aj Jeruzalemské kráľovstvo; roku 1489 napokon pripadol Cyprus Benátkam). Z tzv. križiackych štátov zostal len hore uvedený Cyprus.

Rytierske rády

V čase križiackych výprav vzniklo niekoľko križiackych rytierskych rádov – templári (1119 v Jeruzaleme), johaniti (1048 v Jeruzaleme), Rád nemeckých rytierov (1190 v Akkone, 1226 presídlil do Pruska), Rytieri božieho hrobu a podobne, ktorých úlohou bolo ochraňovať dobyté územia.

Rytiersky rád templárov presídlil na Cyprus, v rokoch 1300-1302 dobyl späť ostrov Ruad pri Tortose, ale už roku 1303 sa vzdal aj tohto svojho posledného bodu a roku 1312 ich zrušili vo Francúzsku. Rytiersky rád johanitov tiež utiekol na Cyprus, roku 1309 potom na Rhodos (odtiaľ názov „rhodskí rytieri“) a roku 1530 potom na Maltu (odtiaľ „maltézski rytieri“).

Pred 700 rokmi došlo k udalosti, ktorá tvorila dejiny. Francúzsky kráľ Filip IV. Pekný 13. októbra 1307 udrel na najstarší vojenský náboženský Rád templárov a jedným úderom ich zlikvidoval. V piatok, 13. októbra 1307, francúzska kráľovská polícia posilnená vojakmi vstúpila do templárskych kláštorov po celej krajine a pozatýkala všetkých templárskych rytierov, ktorých tam našla. Obvinili ich z popierania Krista, sodomii a obscénnosti pri prijímaní do Rádu.

Nasledovali roky väznenia, vyšetrovania, mučenia a cirkevných a kráľovských súdov. Zatknutých mníchov – rytierov odsúdili na dlhoročné väzenské tresty alebo upálili. Veľmajstra Rádu Jacquesa de Molay upálili v marci 1314 v Paríži. Procesy a rozsudky proti Templárom sa označujú za najväčší justičný zločin stredoveku. Od úderu na templárov uplynulo 700 rokov.

Na začiatku bola prvá krížová výprava do Svätej zeme koncom 11. storočia. Križiaci dobyli Jeruzalem a založili malé Jeruzalemské kráľovstvo. Do Svätého mesta začali prúdiť skupiny pútnikov z celej Európy. Putovanie po dnešnom Izraeli, Libanone, či Malej Ázii vôbec nebolo bezpečné. Pútnikov prepadávali bandy lúpežníkov a v lepšom prípade ich iba obrali o majetok. Z Jeruzalema začali vychádzať v ústrety pútnikom malé skupiny rytierov a doprevádzali a chránili ich až po cieľ ich cesty. Rytieri získali rýchlo vysoké uznanie. Križiacky kráľ Jeruzalema ponúkol rytierom na ubytovanie časť svojho paláca na Chrámovej hore. Tak prišli rytieri k svojmu menu – templum, chrám, templári. Cirkevný snem v r. 1128 uznal templárov ako prvý rytiersky rád. Členovia rádu boli mnísi, ktorí s mečom v ruke bojovali za vtedajšie náboženské hodnoty. V skutočnosti to boli nekonečné vojny proti mohamedánom. Vo Svätej zemi, v Španielsku a dokonca aj v Strednej Európe bojovali proti Tatárom. V r. 1291 pri páde poslednej križiackej pevnosti do rúk moslimov, prístavu Akkon, vytvorili obrannú reťaz proti útočníkom, aby utekajúce ženy a deti mohli nastúpiť do lodí. Všetci templári vtedy padli.

Templári začali ako chudobní rytieri, ale za dvesto rokov svojej existencie sa z nich stal bohatý rád. Čoskoro po svojom vzniku začali poskytovať aj iné služby než iba ochranu bezbranných pútnikov. Keď chcela šľachtická rodina v Európe poslať peniaze svojmu príbuznému bojujúcemu vo Svätej zemi, bolo by nebezpečné dopravovať hotové peniaze a iných vtedy nebolo – po súši a po mori do dnešného Izraela. Stačilo zložiť zasielanú sumu templárom v Európe, Templári vydali potvrdenku a na potvrdenku vyplatili templári povedzme v Jeruzaleme rovnakú sumu. Na templársku loď plaviacu sa po Stredozemnom mori sa neodvážili zaútočiť žiadni piráti. Templárske pevnosti či v Európe alebo vo Svätej zemi boli najspoľahlivejšími trezormi pre uschovávanie peňazí a zlata šľachty a dokonca aj kráľov. Templári síce nemohli účtovať úroky z uschovaných peňazí, pretože Katolícka cirkev to zakázala, ale našli spôsob ako účtovať poplatky za ochranu peňazí. Sprenevera peňazí bola u templárov jednoducho nemožná. Dnešné bezhotovostné prevody peňazí majú svoj pôvod práve u templárov.
To bolo trochu z histórie.